Dnešné centrum Spiša leží na brehoch Hornádu v Hornádskej kotline, ktorú z juhu ohraničujú Volovské vrchy a NP Slovenský raj, ktorý začína v podstate na dohľad od mesta. Toto svojrázneúzemie je komplexom ihličnatých a listnatých lesov, s malebnými lúčnymi priestormi na pôvodnej súvislej, eróziou rozbrázdenej plošine. Okresné mesto ležiace v nadmorskej výške 470 m.n.m. má dve časti: Novoveská Huta a SNV. Obec leží na rozhraní mierne teplej a mierne chladnej kotlinovej klímy s priemernými januárovými teplotami -2,5 až -6°C, júlovými 16 - 18,5°C a ročným úhrnom zrážok 600 - 650 mm.

  SNV je jedným z centier Spiša, ktoré patria do klenotnice stredovekého umenia. Vhodné prírodné podmienky umožňovali, že osídlenie aj tejto časti územia Slovenska môžeme predpokladať už od najstarších čias. Vznikla ako osada nazvaná Iglov (ihla), založená Slovanmi na začiatku 7.st. Toto meno dostala pravdepodobne podľa pretiahnutého tvaru námestia, ktorý je aj dnes pre mesto charakteristický.
V prvej polovici 13.st. sa vedľa osady usadili nemeckí kolonisti a pomenovali ju Novou Dedinou (Novou Vsou). Z tohoto obdobia, teda z roku 1268, je aj prvá písomná zmienka o meste, ktoré nesie názov Villa Nova. Osady sa začali postupne spájať. Do popredia sa dostávala nemecká Nová Ves vďaka privilégiám a právam, ktoré jej daroval Štefan V. v roku 1271. Mala právo na samosprávu, teda nebola v moci kráľovského župana. Na základe práva trhu a práva dolovať z roku 1380 sa stala baníckym mestečkom. Od polovice 14.st. pôsobila v SNV významná gotická zvonolejárska dielna, ktorá vyrábala zvony pre Moravu a Poľsko. Založil ju v roku 1357 Konrád Gaal. Medzi známych zvonolejárov patrili Konrád Gál, Ján Vaygel a Ján Vágner.
Väčší rozvoj mesta začína od roku 1412, kedy kráľ Žigmund zálohoval SNV spolu s ostatnými 15 spišskými mestami poľskému kráľovi Vladislavovi (pôžička 37 000českých grošov, ktoré potreboval na ťaženie proti Benátkam). Predpokladalo sa, že sa pôžička zakrátko vráti, ale tento stav trval plných 360 rokov, až do roku 1772.
Mesto takto získavalo privilégiá jednak od uhorských a taktiež aj od poľských panovníkov. Keď však zúrili vojny a nepokoje, v Uhorsku alebo Poľsku, stáli zálohované mestá spravidla bokom. Pretože celkom nepatrili ani Uhorsku, ani Poľsku, nechceli nikomu poskytnúť pomoc.
15. a druhá polovica 16. storočia sa niesli v znamení vojen, ktorým sa mesto nemohlo vyhnú aj napriek lepšiemu postaveniu, aké mali zálohované mestá. V roku 1433 sa cez hradby dostali husitské vojská a v 2.pol. 16. st. sem vpadli Turci. Počas stavovských povstaní v 17. st. sa mesto pridalo na stranu vodcov, aby sa dostalo pod ich ochranu. Ján Jiskra z Brandýsa a kráľ Vladislav tu 1.septembra 1443 uzavreli prímerie.
Z administratívneho a hospodárskeho hľadiska je pre SNV významné 18.st. konajú sa tu zasadania rady Provincie 16 spišských miest a v roku 1774 sa stala aj jej administratívnym centrom. Zrušením Provincie v roku 1876 bola SNV včlenená do župy. Ďalší rozvoj mesta ovplyvnilo znovuobnovené banícke podnikanie.

Za vlády Márie Terézie a Jozefa II. sa rozvinuli cechy čižmárov, krajčírov, tesárov, kožušníkov a i. V meste bolo 6 mlynov. V roku 1812 bola založená prvá manufaktúra na kameninový riad, ktorého kvalitná výroba bola rozšírená aj v Pešti, Debrecíne a v Novom Sade. Keď v roku 1869 manufaktúra zanikla, z jej majetku - bane na sadrovec, vznikla v roku 1870 továreň na sadru. V roku 1860 sa vybudoval umelý mlyn, jeden z najvýznamnejších podnikov, pracujúci aj v súčasnosti. Prvá kníhtlačiareň bola založená v roku 1870.
Východoslovenské roľnícke povstanie v roku 1831 sa dotklo mesta iba okrajovo, pretože zasiahlo iba okolité dediny. Oveľa viac SNV otriasli udalosti revolúcie 1848 - 1849. Hurbanisti tu boli verbovať slovenských dobrovoľníkov, lenže každý pohyb Slovákov sledoval osobitný komisár. Potláčal akýkoľvek prejav ich národnostného cítenia. Utvorila sa aj maďarská garda, ktorá stála na stane Ľ. Kossutha a po boku maďarského povstaleckého vojska bojovala proti cisárskym oddielom. K najväčšiemu vojenskému stretnutiu medzi nimi došlo 2.februára 1849, v boji padlo niekoľko desiatok mužov a vyhorela aj veľká časť mesta a pôvodná gotická veža na farskom kostole.

Urbanisticky sa SNV rozvíjala pozdĺž cesty vedúcej zo Spišských Vlách do Spišského Štvrtku. Rozšírením plochy tejto cesty uprostred sídla a výstavbou obytných meštianskych domov vzniklo rozsiahle vretenové, alebo šošovkovité námestie, ktoré svojou veľkosťou prevyšuje rozsah námestí podobného typu všetkých ostatných miest východného Slovenska. Mesto bolo pôvodne obohnané opevnením, ktoré odstránili v prvej polovici 19.st. na jednotlivých parcelách boli postavené murované jednoposchodové, zväčša troj - až štvorosové meštianske domy, bohato zdobené barokovými aj rokokovými štukovými prvkami. Ich jadrá sú pôvodne stredoveké, postupne prestavané a pristavované do hĺbky parcely. Na konci dlhých parciel, kde boli pôvodne záhrady, sa koncom 19.stor. začali budovať ďalšie objekty obytného i administratívneho charakteru. Mesto sa začalo rozširovať a v priebehu 19. a začiatku 20.st. aj doplňovať novostavbami v samom strede, na námestí. Dominantu tvoril kostol, stojaci uprostred námestia. Pri ňom bola radnica s evanjelickým kostolom a ďalšie budovy, ktoré postupne zapĺňali celé námestie. Spišské námestie svojim rozsahom už v stredoveku prevyšovalo veľkosť vretenovitých námestí východoslovenských miest (Košice, Poprad, Sabinov, Prešov). Je dlhé takmer 1 200 m a v tej najširšej časti meria 150 m.

V 19.stor. sa na okolí obnovila ťažba rúd, čím sa SNV dostala medzi popredné priemyslové centrá Uhorska. Budovali sa manufaktúry a továrne na spracovanie kovov, dreva, porcelánu, papiera a mnohé ďalšie. Tento moment bol impulzom pre príliv obyvateľov a rýchly rast mesta, ktorý trvá až do súčasnosti. V dôsledku neho v posledných rokoch nová výstavba sa začala pretláčať až do historického stredu, ktorý je svojimi kultúrnymi pamiatkami hodnotným historickým urbanistickým útvarom.
Vybudovaním železničnej trate Košice - Bohumín v sedemdesiatych rokoch 19.stor. sa SNV stala železničným uzlom a nadobúdala charakter železničiarskeho mesta, ktorý si zachovala až do päťdesiatych rokov nášho storočia, keď nastal novodobý rozkvet baníctva.

Provinčný dom

Na jeho severnej strane oproti katolíckemu kostolu, stojí tzv. Provinčný dom. Je to pamiatka z čias barokovo - klasicistickej architektúry, ktorá je charakterizovaná bohatou štukovou výzdobou priečelia, ústiacou do medailónov, symbolizujúcich etické hodnoty. Je to široká budova s bohatou grafitovou výzdobou, postavená v 15. st. Pôvodne slúžila mestu ako radnica. Budova bola aj predtým jednoposchodová, ale uprostred strechy bola vežička so zvonom, ktorý sa používal pri popravách a začatí jarmokov. V roku 1977 ju správa Provincie 16 spišských miest odkúpila a zmenila je na dnešný Provinčný dom. Súčasťou je aj priechod do Levočskej ulice tzv. Levočská brána. Pri prestavbe v rokoch 1762 - 1765 dostal Provinčný dom dnešnú podobu. Najzaujímavejšia je predná fasáda, kde je nad podjazdom v strede oblúka vytesaný erb Provincie 16 spišských miest, ktorý dostala v roku 1774. V jeho strede je malý štít s iniciálkami Jozefa II. a Márie Terézie. Od roku 1954 tu sídli Vlastivedné múzeum. Zameriava sa na geológiu, baníctvo a prírodu NP Slovenský raj. Sú tu umiestnené odtlačky pravekých živočíchov a kosti jaskynných zvierat. Z oblasti baníctva sú cenné meracie prístroje, uniformy, starý banský vozík atď. Okrem stálych expozícií prírody a histórie Spiša sa tu organizujú i rôzne výstavy z oblastí umenia, prírodných, či technických vied. Múzeum je pre verejnosť prístupné denne, okrem pondelka.
Táto budova sa viaže na významné dejinné udalosti. Roku 1443 tu bol uzavretý mier medzi Jánom Jiskrom z Brandýsa a kráľom Vladislavom a do roku 1876 tu bolo sídlo správneho obvodu 16 spišských miest. Tieto udalosti pripomína aj pamätná tabuľa na dome.
Nová radnica, postavená medzi kostolmi, je z 18.st. Je to dvojposchodová klasicistická budova. Prvé poschodie, kde boli kancelárie významných úradníkov, je dekoratívne vyzdvihnuté balkónom s balustrádou, ktorý podopierajú kamenné krakorce. V strede fasády je mohutný tympanón, v ktorom sa nachádza erb mesta.

Evanjelický kostol

Dnešný evanjelický kostol bol postavený koncom 18.st., kedy Jozef II. vydal tolerančný patent. Evanjelici pôvodne používali starý katolícky kostol. Ten im však za rekatolizácie odňali. Má pôdorys kríža a bol postavený v klasicistickom slohu v rokoch 1790 - 1796 podľa plánu Fr. Bartela. Sieňová stavba na pôdoryse gréckeho kríža s obiehajúcou murovanou protestantskou emporou, na parapete zdobenou luiséznym festónom. So uzáveru interiéru je vstavaný plný múr, za ktorým je sakristia. Klenba zbieha do vystupujúcich nástenných pilierov s pilastrami. Fasáda je trojosová, bez veže, s vykrojenými štítmi a bohatou luiséznou ornamentikou. Oltár je klasicistický s obrazom Ježiš na Hore olivovej od J.J. Stundera z roku 1797, polychrómia oltára a kazateľnice je od J. M. Sporera. Oltár, kazateľnicu a organ znovu pozlátil J. Fuhrmann v roku 1895 až 1896. Krstiteľnica je medená, klasicistická od T. Therna, stolára v SNV. Bohoslužobné výšivky pochádzajú zo 17. a 18.st.

Reduta

Na námestí stojí romantická budova, v ktorej je umiestnený hotel, kaviareň a divadlo. Je to tzv. Reduta. Vybudovali ju v rokoch 1900 - 1905 s bohatou štukovou výzdobou vo vnútri. Je to prekrásna secesná stavba so štyrmi nárožnými vežičkami a mohutným portálom zo severnej strany. Má obdĺžnikový pôdorys. Jej polkruhovitý vestibul ukončuje strecha, v strede ktorej je labuť sediaca na lýre. Tá označuje časť, v ktorej je divadlo. Budova bola postavená podľa plánov K. Gerststera. Nad portálom v interiéri sú nástenné maľby od Jozefa Hanulu. Budova prešla obnovou v 80 - tych rokoch 20.st. Dnes je v budove Spišské divadlo, koncertná sieň a kaviareň.

Rímsko - katolícky kostol

Uprostred námestia stojí najcennejšia pamiatka - rímsko - katolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Bol postavený v roku 1268. Je to trojloďový kostol halového typu. Bočné lode sú veľmi štíhle a vyvážené k hlavnej strednej lodi. V roku 1369 sa ku kostolu pristavila kaplnka, zasvätená svätej Trojici. Zachovala sa dodnes. Začiatkom 16.st. vznikla pôvodná gotická veža. Obnovená bola v roku 1600, kedy dostala nové vežové hodiny.
Vstup do kostola je z troch strán. Hlavným vchodom je ale portál ne južnej strane. Patrí medzi najkrajšie portály na Spiši. Je bohato členený s dvoma výklenkami pre sochy. Končí sa lomeným oblúkom, nad ktorým je jednoduchá fiála. Na tympanóne je znázornené korunovanie Panny Márie.
Celé vnútro kostola je architektonicky veľmi pekne riešené. Hneď po postavení ho zaklenuli krížovou klenbou, ktorú podopiera šesť masívnych stĺpov. Rebrá klenby sú zachytené v konzolách, ozdobených rôznymi motívmi. Presbytérium prestavali v roku 1771 v barokovom slohu a zaklenuli hviezdicovou klenbou, ktorá sa z týchto čias zachovala. Chór bol pôvodne drevený, ale koncom 18.st. bol v tak zlom stave, že ho prebudovali na murovaný, v barokovom slohu ozdobený klasicistickou štukovou výzdobou.
V roku 1849 vypukol požiar. Zničila sa najmä veža. Postupne začal celý kostol pustnúť, pretože sa o jeho nápravu nik nepostaral. Až v roku 1885 sa nový farár mesta pustil do jeho renovácie, ktorou mu dal dnešný vzhľad. Vymenil dlažbu objednanú z Viedne, v Budapešti dal vyrobiť farebné okná a celý interiér kostol a dal vymaľovať. Odstránil staré renesančné oltáre a nahradil ich novými neogotickými. Hlavný oltár má ústrednú postavu Pannu Máriu. Najcennejším je súsošie Ukrižovania, umiestnené na pravej strane od južného portálu. Sú to sochy vyrobené z lipového dreva v životnej veľkosti a pochádzajú z dielne Majstra Pavla z Levoče. Je to jeho najlepšie dielo. Ich pôvodné bolo na tráme víťazného oblúka.
Sakristia je postavená na spôsob kaplnky a zaklenutá trojpoľovou krížovou klenbou. V gotickom výklenku sa nachádza strieborná monštrancia, vysoká 117 cm. Je v nej soška Madony s dieťaťom, dvaja anjeli, postavy sv. Štefana a sv. Ladislava a erb mesta. Na začiatku 16.st. ju vyrobil košický zlatník majster Anton. Cenný je pacifikál s relikviárom od Mikuláša Gallicusa. Pochádza asi z druhej polovice 14.st. Je z rytého striebra doplneného emailom. V bočnej kaplnke sa nachádza najväčší barokový kríž na Spiši z 18.st. V zadnej časti bočnej lode je umiestnená bronzová krstiteľnica, vyrobená v roku 1594 v slávnej kovolejárskej dielni v SNV.
Počas veľkej opravy interiéru kostola veža pomaly chátrala. Jej opravu v neogotickom slohu navrhol profesor Imrich Steindl. V rokoch 1892 - 1893 ju viedol reštaurátor košického dómu Viliam Frödl. Veža má v súčasnosti výšku 87 m, čím je najvyššia na Slovensku. Stojí na pôvodných stredovekých základných múroch. Spodnú časť má vyzdobenú len gotickými oknami. Strednú časť nad balkónom zdobia neogotické kamenné baldachýny, v ktorých sú štyri sochy 3 m vysokých evanjelistov vytesaných z kameňa. Zvláštne na veži je, že okrem hodín nad balkónom má ešte jedny vežové hodiny v spodnej časti.
Pri rekonštrukcii kostola v rokoch 1954 - 1958 bola objavená pôvodná polychrómia rebier klenby a stĺpov a tiež renesančná fresková výzdoba zo 16.st. Je to astrálny motív a motív Ducha sv. a anjelov.

Radnica

Klasicistická budova z roku 1780 - 1820. Voľne stojaca trojpodlažná bloková šesťosová stavba. Na severnej a južnej strane sedemosová, s monumentálnym rizalitom. Na južnom priečelí sa nachádza balustrádový balkón na dórskych stĺpoch. Na poschodie vedie monumentálne dvojramenné schodisko, ktoré dodáva budove reprezentačný charakter.

Domy

Meštianske domy na Zimnej a Letnej ulici pochádzajú zo 17., 18. a 19.st.Viaceré majú gotické jadrá z 15.storočia. Sú jednoposchodové, troj - alebo štvorosové s bohatým architektonickým článkovaním. Vplyvy renesancie badať v klenbách, portáloch, osteniach okien, baroko a rokoko v stvárnení vonkajších fasád. Klenby sú väčšinou valené so styčnými lunetami a vystupujúcimi hrebienkami. V niektorých domoch sú zachované v podjazdoch sedílie. V dome č. 46 na Zimnej ulici je Galéria umelcov Spiša.
Na mieste dnešného Slovenského kostola Nepoškvrneného Počatia Panny Mária, stála v minulosti samostatná kaplnka. Navštevovali ju slovenskí roľníci a baníci. Jej kapacita však nestačila, preto k nej v rokoch 1727 - 1730 pristavali barokovú chrámovú loď. Tým sa kaplnka stala presbytériom nového kostola. Po reštaurovaní začiatkom nášho storočia získal súčasnú podobu. V budove dnešného gymnázia sídlil viac ako 80 rokov učiteľský ústav. Budova bola postavená v rokoch 1873 - 1874 a svojim výzorom pripomínala talianske renesančné paláce. Učiteľský ústav navštevoval aj kpt. Ján Nálepka, ktorý sa narodil v neďalekých Smižanoch. Jeho pomník stojí pri mestskom parku.
Socha Immaculaty bola postavená v roku 1724. Podobné sochy sú postavené aj v ostatných mestách Provincie, ale táto sa považuje za najstaršiu z nich.

Novoveská Huta

Katolícky kostol postavený po roku 1924 je jednoloďový s polygonálnym uzáverom, zaklenutý valenou klenbou. Fasády sú hladké. Hlavný oltár, dva bočné oltáre, kazateľnica a organ súčasný so stavbou. Neúplný neskorogotický oltár Metercie z obdobia po roku 1528, v strede reliéfna skupina sv. Anny a P. Márie s dieťaťom, v postranných štvrťpoliach sú malé maľované tabule s postavami Joachima, Kleofáša, Salamu a Jozefa. Oltár je vložený do novogotického rámu.
Kúpeľná budova z konca 19.st., dvojpodlažná hrazdená, typu kúpeľných a výletných stavieb. Na priečelí sú dve malé vežičky. Morava, trojpodlažná kúpeľná budova s vystupujúcim zdvojeným štvorpodlažným rizalitom, stredná časť je drevená s verandami a balkónom. Poschodové časti sú na spôsob hrazdených stavieb.

Erb mesta

V mestách rovnakého typu - v danom prípade v banských mestách - sa v určitých obdobiach často objavujú zmeny v obsahu príslušného mestského erbu. Stáva sa totiž, že dve mestá majú veľmi príbuzné erby a intenzívny písomný styk týchto dvoch miest u jedného vyvolá potrebu transformácie vlastného symbolu. Po obsahovej stránke mali do 16.st. totožný obsah erby SNV a Rožňavy. Preto v novom pečatidle SNV svoje tri ruže vložila do vázy. Keďže aj na najstarších heraldických pamiatkach spomenutých dvoch miest jestvuje výrazný rozdiel v kompozícii oboch erbov, v SNV sa právom obnovil pôvodný erb.
Mesto je rodiskom maliarov I. Kolbenheyera, I. I. Lumnitzera, O. Embera, D. Sima a pôsobiskom maliara J. Hanulu, ktorý je tu aj pochovaný.